Inter-wiki markup translator
Input markup:
{{Nositeľ Nobelovej ceny}} {{Infobox Vedec |Meno = Albert Einstein |Rodné meno = |Portrét = Albert Einstein Head.jpg |Veľkosť portrétu = |Profesia = švajčiarsko-americký teoretický fyzik |Známy vďaka = [[špeciálna teória relativity|špeciálnej]] a [[všeobecná teória relativity|všeobecnej teórii relativity]], [[fotoelektrický jav|fotoelektrickému javu]], [[jednotná teória poľa|jednotnej teórii poľa]] |Významné práce = |Vedecké pôsobenie = |Počet citácií = |Alma mater = Spolková vysoká škola v Zürichu, <br />Univerzita v Zürichu |Akademický titul = |Vedecká hodnosť = |Ocenenia = '''1921''': [[Nobelova cena]] za fyziku – za vysvetlenie fotoelektrického javu a zásluhy v oblasti teoretickej fyziky; '''1925''': Coplayova medaila; '''1929''': Medaila Maxa Plancka |Dátum narodenia = [[14. marec]] [[1879]] |Miesto narodenia = [[Ulm]], [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecké cisárstvo]] |Dátum úmrtia ={{duv|1955|4|18|1879|3|14}} |Miesto úmrtia = [[Princeton (New Jersey)|Princeton]], [[New Jersey]], [[Spojené štáty|USA]] |Národnosť = |Štátna príslušnosť= '''do 1896''': württemberská; <br />'''1896 – 1901''': bez príslušnosti; <br />'''od 1901''': švajčiarska; <br />'''1911 – 1912''': rakúska; <br />'''1914 – 1933''': nemecká; <br />'''od 1940''': americká (USA) |Poznámky = |Manželka = [[Mileva Marićová]] (1903 – 1919)<br />[[Elsa Einsteinová]] (1919 – 1936) |Manžel = |Partnerka = |Partner = |Deti = |Príbuzní = |Podpis = Albert Einstein signature 1934.svg |Webstránka = |eMail = |Údaje = }} [[Súbor:Albert Einstein 1921 by F Schmutzer.jpg|thumb|Albert Einstein v roku 1921]] '''Albert Einstein''' (* [[14. marec]] [[1879]], [[Ulm]], [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecké cisárstvo]] – † [[18. apríl]] [[1955]], [[Princeton (New Jersey)|Princeton]], [[New Jersey]], [[Spojené štáty|USA]]) bol [[švajčiarsko]]-[[Spojené štáty|americký]] [[teoretická fyzika|teoretický fyzik]] [[Nemci|nemecko]]-[[aškenázski Židia|židovského]] pôvodu, ktorý je považovaný za najvýznamnejšieho [[veda|vedca]] [[20. storočie|20. storočia]]. Predložil [[teória relativity|teóriu relativity]] a významne prispel k rozvoju [[kvantová mechanika|kvantovej mechaniky]], [[štatistická mechanika|štatistickej mechaniky]] a [[kozmológia|kozmológie]]. V roku [[1921]] mu bola za vysvetlenie [[fotoelektrický jav|fotoelektrického javu]] a zásluhy v oblasti teoretickej fyziky udelená [[Nobelova cena za fyziku]]. Jeho teoretické práce – napriek rozšírenému názoru – hrali len nepodstatnú úlohu pri stavbe [[Jadrová zbraň|jadrovej bomby]] a [[Jadrová elektráreň|jadrovej elektrárne]].<ref>Markus Pössel: ''[http://www.einstein-online.info/de/vertiefung/atombombe/index.html ''Von E=mc² zur Atombombe''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080430152747/http://www.einstein-online.info/de/vertiefung/atombombe/index.html |date=2008-04-30 }}'' auf ''einstein-online.info'' vom Max-Planck-Institut für Gravitationsphysik.</ref> Po sformulovaní [[všeobecná teória relativity|všeobecnej teórie relativity]] v [[november|novembri]] [[1915]], sa stal Einstein známym na celom svete. Neskôr jeho sláva prekonala všetkých vedcov v histórii<ref>Physics World Magazine, 1999 – Vergleiche: [http://news.bbc.co.uk/2/hi/science/nature/541840.stm BBC-Artikel.]</ref>. Jeho meno sa stalo synonymom vysokej [[inteligencia|inteligencie]] a [[génius|génia]]. V roku [[1999]] ho [[Time (týždenník)|časopis Time]] vybral ako ''Osobnosť storočia''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Golden | meno = Frederic | titul = Person of the Century: Albert Einstein | url = http://www.time.com/time/time100/poc/magazine/albert_einstein5a.html | dátum vydania = 2000-01-03 | dátum prístupu = 2008-03-19 | vydavateľ = Time Inc. | jazyk = anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20060221080452/http://www.time.com/time/time100/poc/magazine/albert_einstein5a.html | dátum archivácie = 2006-02-21 }}</ref> Keď sa v neskorších rokoch snažil vyriešiť problém zjednotenia prírodných síl, tzn. všetkých štyroch interakcií, pozorovaných v prírode – gravitačnej, elektromagnetickej, silnej a slabej jadrovej interakcie (táto teória sa niekedy nazýva [[teória všetkého]]), neuspel, pretože v tom čase nik nemal dostatok poznatkov o týchto silách.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Weinberg | meno = Steven | autor = | odkaz na autora = | titul = Ako vysvetliť svet | vydanie = | vydavateľ = Slovart | miesto = Bratislava | rok = 2015 | isbn = 978-80-556-1491-5 | kapitola = | strany = 48 | jazyk = }} </ref> Na jeho počesť bola po ňom pomenovaná fotochemická jednotka EINSTEIN, chemický prvok [[einsteinium]] a planétka [[2001 Einstein|2001 Einstein.]] ==Život== === Mladosť === Narodil sa v Ulme vo [[Württemberské kráľovstvo|Württemberskom kráľovstve]], ktoré bolo v tom čase súčasťou Nemeckej ríše. Jeho rodičmi boli Hermann Einstein (* [[1847]] - † [[1902]]), obchodník, inžinier a neskorší spolumajiteľ mníchovského elektrochemického podniku ''Elektrotechnische Fabrik J. Einstein & Cie''.<ref>Abramahm Pais: ''Raffiniert ist der Herrgott … Albert Einstein. Eine Wissenschaftliche Biographie''. Spektrum Akademie Verlag, 2000, S. 36.</ref>, a Paulina, rod. Kochová (* [[1858]] – † [[1920]]). Rodina bola [[aškenázski Židia|židovská]], ale nedodržiavala židovské zvyky.<ref>Abramahm Pais: ''Raffiniert ist der Herrgott … Albert Einstein. Eine Wissenschaftliche Biographie''. Spektrum Akademie Verlag, 2000, S. 34 f.</ref> Po presťahovaní sa do Mníchova sa v roku [[1881]] narodila Einsteinova sestra Maria („Maja“). Albert navštevoval [[latinská cirkev|katolícku ľudovú školu]] a na naliehanie matky sa učil hrať na [[husle|husliach]]. Keď mal päť rokov, otec mu ukázal [[kompas]] a Einstein si uvedomil, že niečo v „prázdnom“ priestore musí pôsobiť na strelku. Neskôr opísal Einstein túto skúsenosť ako jednu z najdôležitejších vo svojom živote. Hoci pre zábavu staval modely a neskôr mechanické zariadenia, bol považovaný za pomaly sa učiaceho žiaka – pravdepodobne kvôli [[dyslexia|dyslexii]], hanblivosti, alebo veľmi neobvyklej štruktúre [[mozog|mozgu]] (čo sa ukázalo po smrti pri skúmaní jeho mozgu). Neskôr sám Einstein prisudzoval objav teórie relativity svojej pomalosti. Hovoril, že vďaka tomu, že premýšľal o podstate priestoru a času neskôr ako ostatné deti, mohol zapojiť vyvinutejší intelekt. Iná, novšia, teória o jeho mentálnom vývoji predpokladá, že Einstein mal [[Aspergerov syndróm]], poruchu [[Autizmus (porucha vývinu)|autistického spektra.]] Od roku [[1888]] navštevoval Einstein ''Luitpold-Gymnasium'', kde získal relatívne moderné vzdelania. Opakujúca sa fáma, že v matematike prepadal, nie je pravda; dôvodom je chyba prvých biografov, ktorí si zamenili známkovací systém v Nemecku a vo Švajčiarsku (v Nemecku je najlepšia známka 1, vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] je to 6) čo spôsobilo v neskorších rokoch zmätok. Dvaja z Einsteinových strýkov podporovali jeho intelektuálne záujmy počas neskoršieho detstva a ranej mladosti. Poskytovali mu vedecké, matematické a filozofické knihy. === Štúdium === Po skrachovaní elektrochemickej firmy jeho otca a strýka v roku [[1894]] sa rodina presťahovala z [[Mníchov]]a do [[Pavia|Pavie]] a neskôr blízkeho [[Miláno|Milána]]. Albert však kvôli škole ostal v Mníchove. Disciplína a poriadok školského systému Nemeckého cisárstva mu ale nevyhovoval, čo sa ani nesnažil skrývať. Učitelia mu navyše vyčítali, že svojou neúctou ovplyvňoval aj ostatných spolužiakov. Preto [[29. december|29. decembra]] [[1894]] opustil školu pomocou lekárskeho potvrdenia od spriateleného doktora, v ktorom bolo napísané, že jeho zdravotný stav vyžaduje pokoj a zdržiavanie sa u rodiny v Taliansku. Takisto mal aj potvrdenie od svojho profesora matematiky, že jeho vedomosti prevyšujú úroveň gymnázia, a že je dostatočne pripravený na vysokú školu. Keďže svojich rodičov neinformoval, že opustil školu, tí boli prekvapení, keď ich šestnásťročný syn nečakane prišiel do ich domu v Pavii v Taliansku. {{ref|privatelives1}} {{ref|Mladosť}} Einstein nevyhovel prianiu svojho otca študovať [[elektrotechnika|elektrotechniku]]. Namiesto toho sa rozhodol, na odporúčanie rodinného priateľa, uchádzať sa o miesto na Zürišskej [[Polytechnika|Polytechnike]], dnes [[Eidgenössische Technische Hochschule]] (Švajčiarska vysoká škola technická). Urobil to napriek tomu, že bol iba šestnásťapolročný a predpísaný vek na vstup bol osemnásť rokov. Navyše mal v tom čase absolvovaných iba šesť rokov vyššieho vzdelania. Keďže mu chýbala maturita, musel v lete [[1895]] – ako najmladší účastník pohovorov – absolvovať prijímacie skúšky. Namiesto intenzívnej prípravy však uprednostnil cestovanie po severnom Taliansku. Hoci výborne zvládol prírodovednú časť skúšky, všeobecná časť nedopadla najlepšie a Einstein nebol prijatý. Napriek tomu vďaka výsledkom z matematiky a fyziky zanechal dobrý dojem a presvedčil rektora aby mu sprostredkoval miesto na liberálne vedenej Kantonálnej strednej škole v [[Aarau]], kde nastúpil [[26. október|26. októbra]] 1895 do tretieho ročníka (11. trieda) so zameraním na techniku. Počas štúdia býval u rodiny profesora [[Jost Winteler|Josta Wintelera]] v dome naproti škole a zaľúbil sa do Marie, jednej z troch profesorových dcér. (Neskôr, v roku [[1910]] sa Albertova sestra Maja zosobášila s Paulom, synom profesora Wintlera a Albertov priateľ [[Michele Besso]] sa oženil Annou, ďalšou dcérou profesora.) Aby sa vyhol armáde, koncom januára [[1896]] sa Einstein vzdal nemeckého občianstva a navyše vystúpil aj zo židovského náboženského spoločenstva. V septembri [[1896]] tu ukončil štúdium a získal [[maturita|maturitu]]. Začiatkom školského roka [[1896]]/[[1897]] začal so štúdiom na Polytechnike v Zürichu<ref>Armin Hermann: Einstein. Der Weltweise und sein Jahrhundert. Eine Biographie. Piper, 1994, ISBN 3-492-03477-2, S. 91–93.</ref>, kde bol prijatý už bez prijímacích skúšok a Marie sa presťahovala do [[Olsberg]]u. Na rovnakú školu prestúpila aj [[Srbsko|Srbka]] [[Mileva Marić]]ová, ktorá v tomto ročníku študovala ako jediná žena rovnaký smer ako Einstein. Einsteinov vzťah k nej prerástol časom do ľúbostného. V roku [[1900]] získal učiteľský diplom a po piatich rokoch bez štátneho občianstva získal v roku [[1901]] švajčiarske občianstvo, ktoré si ponechal až do smrti. V tej dobe diskutoval Einstein svoje vedecké záujmy so skupinou blízkych priateľov, vrátane Milevy. S Milevou mal nemanželskú dcéru Lieserl, narodenú v januári [[1902]]. Jej osud nie je známy. Nie je vylúčené, že v roku [[1903]] zomrela na [[šarlach]], alebo bola daná na [[Adopcia (osvojenie osoby)|adopciu]].<ref>Armin Hermann: ''Einstein. Der Weltweise und sein Jahrhundert. Eine Biographie.'' Piper, 1994, ISBN 3-492-03477-2, S. 112, 119–120.</ref><ref>Frederic Golden: [http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,31490-1,00.html ''Einstein's lost Child''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20010214020526/http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,31490-1,00.html |date=2001-02-14 }}. Time, 26. September 1999.</ref> === Práca a doktorát === Po absolvovaní štúdia mal Einstein problémy s nájdením učiteľského miesta. Jeho žiadosti na miesto asistenta na Polytechnike ale aj na iných univerzitách boli neúspešné. Pracoval ako domáci učiteľ vo [[Winterthur]]e, [[Schaffhausen (mesto)|Schaffhausene]] a nakoniec v [[Bern (mesto)|Berne]]. Na odporučenie sa Einsteinovi nakoniec [[16. jún]]a [[1902]] podarilo získať stále miesto: Ako expert 3. triedy na [[patentový úrad|patentovom úrade]] v Berne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Swiss Federal Institute of Intellectual Property :: Institute |url=http://www.ipi.ch/E/institut/i1.shtm |dátum prístupu=2013-09-15 |url archívu=https://web.archive.org/web/20070928123827/http://www.ipi.ch/E/institut/i1.shtm |dátum archivácie=2007-09-28 }}</ref>. Roku [[1903]] si vzal svoju dlhoročnú partnerku [[Mileva Marićová|Milevu Marićovú]], ([[Srbsko|srbskú]] matematičku a priateľku [[Nikola Tesla|Nikolu Teslu]], ktorá s ním študovala v Zürichu), lebo bola ''„rovnako silná a nezávislá“'' ako Einstein. Mali spolu nemanželskú dcéru a dvoch synov. Podľa niektorých názorov je údajne spoluautorkou ''Špeciálnej teórie relativity''. Vo svojich prvých prácach vytvoril základy modernej štatistickej fyziky. Roku [[1905]] dostal na Zürišskej Univerzite doktorát z fyziky za dizertáciu na tému ''Eine neue Bestimmung der Moleküldimensionen'' (Nové určenie molekulárnych dimenzií). V tom istom roku vydal 4 zo svojich najdôležitejších prác, čím formuloval [[kvantová teória|kvantovú teóriu]] svetla, vysvetlil [[fotoelektrický efekt]], [[Brownov pohyb]] a mnoho ďalších fyzikálnych zákonov (Einstein pôvodne ani nevedel, že bol Brownov pohyb pozorovaný, ale myšlienkovou úvahou odvodil, že by mal existovať). Einstein predovšetkým významne prispel ku vzniku kvantovej teórie (zaviedol predstavu kvánt svetla ([[fotón]]ov), neskôr kvantové predstavy rozšíril na ďalšie fyzikálne procesy) a uverejnil aj svoju prevratnú [[Špeciálna teória relativity|Špeciálnu teóriu relativity]], z ktorej vyplýva vzťah medzi hmotnosťou a energiou (E = m c²). === Vysokoškolský pedagóg === [[Súbor:Einstein deska.jpg|thumb|upright|left|Pamätná tabuľa v Prahe, kde učil v rokoch 1911 a 1912]] V roku [[1908]] habilitoval na Bernskej univerzite. V roku [[1909]] sa stal docentom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Universität Zürich: Geschichte |url=http://www.uzh.ch/about/portrait/history.html |dátum prístupu=2013-09-15 |url archívu=https://web.archive.org/web/20180605041826/http://www.uzh.ch/about/portrait/history.html |dátum archivácie=2018-06-05 }}</ref> teoretickej fyziky na Zürišskej univerzite, v rokoch [[1911]] – [[1912]] pôsobil ako riadny profesor na nemeckej Pražskej univerzite. V roku 1912 sa vrátil do Zürichu, kde robil výskum a učil na Veľkovojvodskej vysokej škole technickej. V roku [[1914]] ho „získali“ do Berlína do [[Pruská akadémia vied|Pruskej akadémie vied]], kde sa stal riaditeľom Ústavu cisára Viliama (Kaiser-Wilhelm-Institut), ktorý bol predchodcom známych Max Planckových inštitútov. Bol tiež profesorom na Berlínskej univerzite. Jeho rodina sa po čase odsťahovala bez Einsteina z Berlína späť do Zürichu a Einstein si roku [[1919]] vzal za ženu svoju sesternicu Elsu Löwenthalovú, ktorá sa o často chorého Einsteina v rokoch [[1917]] – [[1920]] starala. V tomto období Einstein spoznal aj Maxa Wertheimera, zakladateľa gestaltizmu (gestalt teórie). Komunikovali až do Wertheimovej smrti a Einstein sa začal vyjadrovať aj k politickým otázkam. === Všeobecná teória relativity === V roku [[1916]] uverejnil [[všeobecná teória relativity|Všeobecnú teóriu relativity]], ktorá sa stala jednotnou teóriou [[priestor (fyzika)|priestoru]], [[čas (fyzika)|času]] a [[gravitácia|gravitácie]]. V roku [[1919]] bol počas [[Zatmenie Slnka|zatmenia Slnka]] pozorovaním potvrdený Einsteinom predpovedaný odklon svetla v gravitačnom poli Slnka, čo z Einsteina urobilo [[Celebrita|celebritu]] (Anglická kráľovská akadémia: ''„Tento výsledok je jedným z najväčších výdobytkov ľudského myslenia.“''). V roku [[1921]] dostal [[Nobelova cena za fyziku|Nobelovu cenu]] za prínos pre rozvoj teoretickej fyziky, ako aj za jeho fyzikálne objavy. V roku [[1922]] s manželkou navštívili [[Japonsko]], [[Singapur]] a [[Čína (civilizácia)|Čínu]]. Potom prednášal po celom svete, dostal čestné doktoráty najpoprednejších svetových univerzít (vrátane Princetonskej) a stal sa členom mnohých Akadémií vied. === Odchod z Nemecka === Po [[Požiar Ríšskeho snemu|požiari Ríšskeho snemu]] 27. februára 1933, vstúpili v Nemecku v marci 1933 do platnosti dve mimoriadne nariadenia ''Na ochranu národa a štátu'' a ''Proti zrade a velezradným činom''. Na ich základe boli zrušené mnohé občianske práva a slobody. V tom čase bol Einstein na svojom treťom dvojmesačnom turné hosťujúceho profesora v USA.<!--na Kalifornskom technologickom inštitúte v Pasadene--> S manželkou Elsou sa v marci 1933 vracali do Európy ale dozvedeli sa, že nebudú môcť pokračovať v ceste do Nemecka (Berlína) a že nacisti skonfiškovali jeho chatu a plachetnicu. V belgických [[Antverpy|Antverpách]] 28. marca 1933 na nemeckom konzuláte odovzdal pas, čím sa formálne vzdal nemeckého občianstva. Nacisti neskôr predali jeho čln a jeho chatu premenili na tábor [[Hitlerova mládež|Hitlerovej mládeže]]. V apríli 1933 nová nemecká vláda prijala zákony zakazujúce [[Židia|Židom]] zastávať akékoľvek oficiálne funkcie vrátane výučby na univerzite. 26. mája 1933 (a potom znova v júli) odišiel Einstein do Anglicka. Do októbra 1933 žil v prenajatom dome v [[De Haan]] v Belgicku, aby nakoniec odišiel s manželkou na [[Institute for Advanced Study]], [[Princeton University|Princeton]], [[New Jersey]] kde sa zamestnal ako učiteľ. V apríli a máji 1933 boli Einsteinove knihy (Einstein bol jedným z vybraných 282 autorov) cieľom, na ktoré sa nemecké študentské zväzy zamerali pri [[Pálenie kníh nacistami|pálení kníh]]. Nacistický minister propagandy [[Joseph Goebbels]] 10. mája 1933 v Berlíne povedal: „židovský intelektualizmus je mŕtvy.“ Jeden nemecký časopis zaradil Einsteina na zoznam nepriateľov nemeckého režimu a ponúkol za neho odmenu 5 000 dolárov. Je smutné, že práve v tomto období vyvrcholil Einsteinov spor s [[Filip Lenard|Filipom Lenardom]], ktorý začal v roku 1920. Lenard s [[Johannes Stark|Johannesom Starkom]] budovali hnutie „za árijskú fyziku“, ktoré hlásalo, že jedinú správnu vedu môžu robiť vedci bez rasových „kazov“. Na protest proti nacizmu a proti rasovému prenasledovaniu v Nemecku sa Einstein vzdal svojich miest v Berlíne, vystúpil z Pruskej akadémie vied a emigroval do [[Spojené štáty|USA]] – do Princetonu, kde žil až do smrti. Do Nemecka sa nikdy viac nevrátil. V roku [[1936]] mu zomrela druhá manželka Elsa. Od roku [[1939]] bývala uňho až do svojej smrti ([[1951]]) sestra Mária, ktorej manželovi nedovolili vstup do USA. Roku [[1940]] získal Einstein aj americké občianstvo, pričom mu švajčiarske občianstvo zostalo. Už krátko pred [[Druhá svetová vojna|druhou svetovou vojnou]] Einstein napísal americkému prezidentovi [[Franklin D. Roosevelt|Franklinovi D. Rooseveltovi]] v liste (známy ako [[Einsteinov-Szilárdov list]]<ref>Laut Jürgen Neffe diktierte Einstein selbst den Entwurf des dann überreichten Briefes. Siehe Jürgen Neffe: Einstein: eine Biographie. Rowohlt 2005, S. 419.</ref>), že Nemecko pravdepodobne vyvíja a vlastní „bombu nového typu“<ref>[http://www.spiegel.de/spiegel/print/d-41751428.html ''BIOGRAPHIEN: Sündenfall des Physikers''] in: Der Spiegel vom 29. April 1974.</ref> a varoval, že USA musia zintenzívniť výskum v tejto oblasti. Nato začali aj USA vyvíjať (bez Einsteinovej účasti) atómovú bombu (výbor pre výskum využitia [[Urán (chemický prvok)|uránu]], neskôr [[Projekt Manhattan]]) a vďaka tejto Einsteinovej iniciatíve sa im to nakoniec podarilo. Neskôr Einstein (spolu s [[Albert Schweitzer|Albertom Schweitzerom]] a [[Bertrand Russell|Bertrandom Russellom]]) bojoval proti zneužívaniu atómovej energie na vojnové účely a bol za zákaz atómových zbraní. Svoje posledné roky strávil Einstein s knihovníčkou Johannou Fantovou, ktorej denník nájdený v roku [[2004]] podáva informácie o Einsteinových posledných rokoch. Údajne sa prirovnával k ''„autu, ktoré je plné mechanických problémov“''. Eisteinov syn trpel [[Schizofrénia|schizofréniou]]. Einstein zomrel v roku [[1955]] v [[Princeton]]e. == Názory == Einstein bol typický roztržitý a zábudlivý [[profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesor]], ktorý sa veľmi nestaral o vzhľad a svoje oblečenie. Rád hral na husliach a člnkoval. Mal tiež zmysel pre humor. Einstein bol [[humanizmus (ľudomilnosť)|humanista]], [[pacifizmus|pacifista]] a s výhradami [[sionizmus|sionista]] (myšlienku samostatného židovského štátu nepovažoval za najšťastnejšiu). Pôvodne si predstavoval, že budú Židia a Arabi žiť spolu na rovnakej pôde. Po smrti [[Chajim Weizmann|Chajima Weizmanna]] mu Izrael ponúkol, aby sa stal izraelským prezidentom, čo odmietol.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Gilbert | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = Izrael: Dějiny | vydavateľ = BB Art | miesto = Praha | rok = 2002 | isbn = 80-7257-740-9 | strany = 61 }}</ref> V oblasti svojich filozofických názorov Einstein spočiatku uznával viaceré výsledky [[Rakúsko|rakúskeho]] fyzika a filozofa [[Ernst Mach|E. Macha]] (1838 – 1916) či [[Baruch Spinoza|B. Spinozu]] (1632 – 1677). Neskôr začal byť [[materializmus|materialistom]] a racionalistom, odmietal subjektívny idealizmus a bol proti [[indeterminizmus|indeterminizmu]]. Uznával existenciu vonkajšieho sveta, ktorý vnímajúci subjekt má poznávať a formovať. Fyzika (a veda) má podľa Einsteina vykladať skutočnosť v priestore a čase, a to s čo možno najväčšou úplnosťou. Zdôrazňoval matematickú evidenciu a presnosť ako kritériá pravdivosti. V oblasti [[gnozeológia|teórie vedeckého poznania]] pri vedeckej práci vychádzal zo skúsenosti, ale zároveň tvrdil, že k axiomatickým tvrdeniam, kategóriám a zákonom možno dospieť iba [[rozum]]om. == Dielo == {{Gutenberg autor|id=Albert+Einstein|meno=Albert Einstein}} === Vedecké === Do roku [[1907]] kompletné, neskôr výber (hlavne do roku [[1922]], po ktorý zatiaľ vyšli zväzky publikácie „Collected Papers of Albert Einstein“ (pozri dolu)) * in ''Annalen der Physik und Chemie, Band 4'' (1901): ** ''Folgerungen aus den Capillaritätserscheinungen'' * in ''Annalen der Physik und Chemie, Band 8'' (1902): ** ''Über die thermodynamische Theorie der Potentialdifferenz zwischen Metallen und vollständig dissociierten Lösungen ihrer Salze und über eine elektrische Methode zur Erforschung der Molecularkräfte'' * in ''Annalen der Physik und Chemie, Band 9'' (1902): ** ''Kinetische Theorie des Wärmegleichgewichts und des zweiten Hauptsatzes der Thermodynamik'' * in ''Annalen der Physik und Chemie, Band 11'' (1902): ** ''Eine Theorie der Grundlagen der Thermodynamik'' * in ''Annalen der Physik und Chemie, Band 14'' (1904): ** ''Zur allgemeinen molekularen Theorie der Wärme'' * ''Eine neue Bestimmung der Moleküldimensionen'', Buchdruckerei L. J. Wyss, Bern (dizertácia) * in: ''Annalen der Physik und Chemie, IV. Folge, Band 17'' (1905): ** ''[http://www.wiley-vch.de/berlin/journals/adp/549_560.pdf Über die von der molekularkinetischen Theorie der Wärme geforderte Bewegung von in ruhenden Flüssigkeiten suspendierten Teilchen] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20040723021242/http://www.wiley-vch.de/berlin/journals/adp/549_560.pdf |date=2004-07-23 }}'' ('''O molekulárnou kinetickou teóriou tepla podnecovanom pohybe častíc rozpustených v pokojovej (stálej) kvapaline''') ** ''Über einen die Erzeugung und Verwandlung des Lichtes betreffenden heuristischen Gesichtspunkt'' ('''O heuristickom pohľade týkajúcom sa vzniku a premeny svetla''') ** ''[http://www.wiley-vch.de/berlin/journals/adp/890_921.pdf Zur Elektrodynamik bewegter Körper] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20050130110333/http://www.wiley-vch.de/berlin/journals/adp/890_921.pdf |date=2005-01-30 }}''('''O elektrodynamike pohybujúcich sa telies''') ** ''Ist die Trägheit eines Körpers von seinem Energieinhalt abhängig?'' ('''Závisí zotrvačnosť telesa od jeho obsahu energie (vnútornej energie)?''') * in : ''Annalen der Physik und Chemie, Band 19'' (1906): ** Eine neue Bestimmung der Moleküldimensionen (doplnená dizertácia) ** '' Zur Theorie der Brownschen Bewegung," (po anglicky ''Investigations on the Theory of the Brownian Movement'' (1926)) * in: ''Annalen der Physik und Chemie, Band 20'' (1906): ** ''Zur Theorie der Lichterzeugung und Lichtabsorption'' ** ''Das Prinzip von der Erhaltung der Schwerpunktsbewegung und die Trägheit der Energie'' * in: ''Annalen der Physik und Chemie, Band 21'' (1906): ** ''Über eine Methode zur Bestimmung des Verhältnisses der transversalen und longitudinalen Masse des Elektrons'' * in: ''Annalen der Physik und Chemie, Band 22'' (1907): ** '' Die Plancksche Theorie der Strahlung und die Theorie der spezifischen Wärme," i ** '' Über die Gültigkeitsgrenze des Satzes vom thermodynamischen Gleichgewicht und über die Möglcihkeite einer neuen Bestimmung der Elementarquanta'' ** ''Berichtigung zu meiner Arbeit: „Die Placksche Theorie der Strahlung etc.“ '' * in: '' Zeitschrift für Elektrochemie und angewandte physikalische Chemie'' (1907) ** Theoretische Bemerkungen über die Brownsche Bewegung * in: ''Annalen der Physik und Chemie, Band 23'' (1907): ** ''Über die Möglichkeit einer neuen Prüfung des Relativitätsprinzips'' ** ''Bemerkungen zu der Notiz von Hrn. Paul Ehrenfest: „Die Translation deformierbarer Elektronen und der Flächensatz “ '' ** '' Über die vom Relativitätsprinzip geforderte Trägheit der Energie'' * ''Über die Natur der Bewegungen mikroskopisch kleiner, in Flüssigkeiten suspendierter Teilchen '', prednáška (1907) v Berne * in: ''Jahrbuch der Radioaktivität und Elektronik, Band 4'' (1908): ** ''Über das Relativitätsprinzip und die aus demselben gezogenen Folgerungen'' * in: ''Physikalische Zeitschrift'', Band 9 (1908): ** ''Eine neue elektrostatische Methode zur Messung kleiner Elektriyitätsmengen'' * in: ''Elementare Theorie der Brownschen Bewegung, Band 14'' (1908): ** ''Elementare Theorie der Brownschen Bewegung '' * in : ''Annalen der Physik und Chemie, Band 26'' (1908) spolu s Jakobom Laubom: ** '' Über die elektromagnetischen Grundgleichungen für bewegte Körper'' * in: ''Physikalische Zeitschrift, Band 10 '' (1909): ** ''Zum gegenwärtigen Stand des Strahlungsproblems '' ** ''Über die Entwicklung unserer Anschauungen über das Wesen und die Konstitution der Strahlung '' * in: ''Archives des sciences physiques et naturelles, 29 '' (1910) ** ''Le pricipe de relativité et ses conséquences dans la physique moderne '' (preložené z nemčiny) ** '' Sur la théorie des qunatités lumineuses et la question de la localisation de l'énergie électromagnétique'' * in: ''Annalen der Physik und Chemie, Band 33 '' spolu s Ludwigom Hopfom ** ''Über einen Satz der Wahrscheinlichkeitsrechnung und seine Anwendung in der Strahlungstheorie '' ** '' Statistische Untersuchung der Bewegung eines Resonators in einem Strahlungsfeld'' * ''Die Relativitäts-Theorie'', prednáška v Zürichu (1911) * in: ''Annalen der Physik und Chemie, Band 35 '' (1911) ** ''Über den Einfluss der Schwerkraft auf die Ausbreitung des Lichtes '' * in: ''Annalen der Physik und Chemie, Band 38 '' (1911) ** '' Lichtgeschwindigkeit und Statik des Gravitationsfeldes'' ** '' Zur Theorie des statischen Gravitationsfeldes'' ** '' Antwort auf eine Bemerkung von J. Stark: „Über eine Anwendung des Plankschen Elementargesetzes “ '' ** '' Relativität und Gravitation. Erwiderung auf eine Bemerkung von M. Abraham'' * ''Entwurf einer verallgemeinerten Relativitätstheorie und einer Theorie der Gravitation'', Verlag B. G. Teubner, Leipzig, 1913 (matematickú časť napísal Marcel Grossman) * '' Physikalische Grundlagen einer Gravitationstheorie'', prednáška (1913) vo Frauenfelde * in: ''Physikalische Zeitschrift, Band 15 '' (1914) **$''Prinzipielles zur verallgemeinerten Relativitätstheorie und Gravitationstheorie '' * in:''Vossische Zeitung '' (1914) ** ''Vom Relativitäts-Prinzip'' * in ''Die Kultur der Gegenwart. Ihre Entwicklung und ihre Ziele, Teil 3, Abt. 3, Band 1 '' (1915): ** ''Theoretische Atomistik'' ** ''Die Relativitätstheorie'' * '#Experimenteller Nachweis der Amperschen Molekularströme '', viaceré pramene (1915) * in: ''Sitzungsberichte der Preußischen Akademie der Wissenschaften '' (1915) ** ''Zur allgemeinen Relativitätstheorie '' * in: ''Sitzungsberichte der Preußischen Akademie der Wissenschaften '' (1916) ** ''Eine neue formale Deutung der Maxwellschen Feldgleichungen der Elektrodynamik '' * in: ''Annalen der Physik und Chemie, Band 49'' (1916) ** ''Die Grundlage der allgemeinen Relativitätstheorie '' ('''Základy všeobecnej teórie relativity''') * in: ''Deutsche Physikalische Gesellschaft, Verhandlungen 18'' (1916) ** ''Strahlungs-Emission und -absorption nach der Quantentheorie'' * in: ''Physikalische Gesellschaft Zürich'' (1916) ** ''Zur Quantentheorie der Strahlung '' * in: ''Die Naturwisschenschaften'', Band 4 (1916): ** ''Elementare Theorie der Wasserwellen und des Fluges '' * ''Über die spezielle und die allgemeine Relativitätstheorie (Gemeinverständlich) '', Vieweg-Verlag, Braunschweig, 1917 * in: ''Physikalische Zeitschrift '' (1917) ** ''Zur Quantentheorie der Strahlung" * in: ''Sitzungsberichte der Königlich Preußischen Akademie der Wissenschaften'' (1918) ** ''Die Gravitationswellen'' * in: '' Annalen der Physik und Chemie, Band 55'' (1918): ** ''Prinzipielles zur allgemeinen Relativitätstheorie'' * in: ''Sitzungsberichte der Königlich Preußischen Akademie der Wissenschaften '' (1918) ** ''Der Energiesatz in der allgemeinen Relativitätstheorie'' * in: ''Sitzungsberichte der Königlich Preußischen Akademie der Wissenschaften '' (1919) ** '' Spielen Gravitationsfelder im Aufbau der materiellen Elementarteilchen eine wesentliche Rolle?'' ** '' Bemerkung über periodische Schwankungen der Mondlänge, welche bisher nach der Newtonschen Mechanik nicht erklärbar schienen'' * in: ''Naturwissenschaften, Band 7'' (1919) ** ''Prüfung der allgemeinen Relativitätstheorie'' * in: ''Sitzungsberichte der Königlich Preußischen Akademie der Wissenschaften '' (1920) ** ''Schallausbreitung in teilweise dissoziierten Gasen '' * ''Äther und Relativitätstheorie'', prednáška v Leidene (1920) * in: ''Sitzungsberichte der Königlich Preußischen Akademie der Wissenschaften '' (1921) ** ''Geometrie und Erfahrung '' ** '' Über eine naheliegende Ergänzung des Fundamentes der allgemeinen Relativitätstheorie'' * ''The meaning of relativity '', 4 prednášky v Princetone, 1921 (preložené z nemčiny) * in: ''Sitzungsberichte der Königlich Preußischen Akademie der Wissenschaften '' (1922) ** ''Über ein den Elementarprozess der Lichtemission betreffendes Experiment'' * in: ''Sitzungsberichte der Königlich Preußischen Akademie der Wissenschaften '' (1924 a 1925) ** '' Quantentheorie des einatomigen idealen Gases '' a mnohé ďalšie === Zobrané spisy === * H. A. Lorentz: ''Das Relativitätsprinzip, eine Sammlung von Abhandlungen'' ([[1913]]) – výber * Princeton University a Hebrew University of Jerusalem: ''Collected papers of Albert Einstein '' (asi 2017, zatiaľ 9 zväzkov) – všetky === Iné diela === * ''About Zionism: Speeches and Letters'' (preklad do angl. Sir Leon Simon) ([[1931]]) * ''Builders of the Universe'' ([[1932]]) * spolu so Sigmundom Freudom: ''Warum Krieg?'' (Why War?, preklad do angl. Stuart Gilbert) ([[1933]]) * spolu s Leopoldom Infeldom: ''The Evolution of Physics'' ([[1938]]) * ''The World As I See It'' (preklad do angl. Alan Harris) ([[1949]]) * ''Out of My Later years'' ([[1950]]) == Bibliografia == * Edmund Blair Bolles (2004). ''Einstein Defiant: Genius versus Genius in the Quantum Revolution.'' ISBN 0-309-08998-0 * Ronald W. Clark (1971). ''Einstein: The Life and Times''. ISBN 0-380-44123-3 * Abraham Pais (1982). ''Subtle is the Lord. The Science and the Life of Albert Einstein''. ISBN 0-19-520438-7 * John Stachel, ''Einstein's Miraculous year: Five Papers That Changed the Face of Physics'', Princeton University Press, 1998, ISBN 0-691-05938-1 * Peter D. Smith, ''Einstein (Life & Times Series)'', Haus Publishing Ltd, 2003, ISBN 1-904341-15-2 * Martinez, Alberto A. ''Physics World'', April 2004. [http://physicsweb.org/articles/world/17/4/2 "Arguing about Einstein's wife"] * [http://www.pugwash.org/publication/phs/phslist.htm The Origins of the Russell-Einstein Manifesto] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20061010130809/http://www.pugwash.org/publication/phs/phslist.htm |date=2006-10-10 }}, by Sandra Ionno Butcher, March 2005 * {{note|privatelives1}}{{note|privatelives2}}{{cite book|author=Roger Highfield, Paul Carter|title=The Private Lives of Albert Einstein|publisher=faber and faber, London, Boston|year=1993|ID=ISBN 0-571-17170-2 (US ed. ISBN 0-312-11047-2)}} * {{cite book|author=Clifford A. Pickover|title=Sex, Drugs, Einstein, and Elves: Sushi, Psychedelics, Parallel Universes, and the Quest for Transcendence (Discusses the final disposition of Einstein's brain, hair, and eyes as well as the importance of Einstein and his work in the shaping of science and culture) |publisher=Smart Publications|year=[[August]], [[2005]]|ID=ISBN 1-890572-17-9 }} * {{note|Mladosť}}{{cite book| author=Dord Krstić|title=Mileva&Albert Einstein|publisher=Didakta d.o.o. Radovljica|year=2004|ID=ISBN 961-6530-08-9}} == Referencie == {{reflist|2}} == Iné projekty == {{Projekt|s=Kategória:Albert Einstein|q=Albert Einstein|commonscat=Albert Einstein}}. == Externé odkazy == {{Portál|Fyzika||Astronómia}} *https://sciencecue.it/ruolo-kurt-godel-vita-albert-einstein/41560/ * S. Morgan Friedman, "[http://www.westegg.com/einstein/ Albert Einstein Online] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080903165108/http://www.westegg.com/einstein/ |date=2008-09-03 }}" * ''Zvukové úryvky známych výrokov: '' [http://www.time.com/time/time100/poc/audio/einstein2.ram Atómová energia] {{Webarchive|url=http://webarchive.loc.gov/all/20050415131730/http://www.time.com/time/time100/poc/audio/einstein2.ram |date=2005-04-15 }}, [http://www.time.com/time/time100/poc/audio/einstein3.ram Preteky v zbrojení] {{Webarchive|url=http://webarchive.loc.gov/all/20050415131729/http://www.time.com/time/time100/poc/audio/einstein3.ram |date=2005-04-15 }} (Z archívu časopisu Time) * [http://www-gap.dcs.st-and.ac.uk/~history/Mathematicians/Einstein.html MacTutorova história Einsteina] * [http://www.nobel.se/physics/laureates/1921/press.html Nobelova cena za fyziku v roku 1921] – [http://www.nobel.se/physics/laureates/1921/index.html Albert Einstein] * [http://www.muppetlabs.com/~breadbox/txt/al.html Teória relativity v krátkych slovách] * [http://www.idsia.ch/~juergen/einstein.html Významné okamihy v Einsteinovom živote od Jürgena Schmidhubera] * [https://web.archive.org/web/20040810044240/http://foia.fbi.gov/foiaindex/einstein.htm FBI files] – vyšetrovanie ohľadne spolupráce s Komunistickou stranou. * [http://www.th.physik.uni-frankfurt.de/~jr/physpiceinfam.html Obrázky Einsteinovej rodiny] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20051108205359/http://www.th.physik.uni-frankfurt.de/~jr/physpiceinfam.html |date=2005-11-08 }} * [http://www.pbs.org/wgbh/nova/einstein/ NOVA – Einstein] * [http://www.pbs.org/opb/einsteinswife/ Einsteinova žena]: Mileva Maričová * [http://dir.salon.com/people/feature/2000/07/06/einstein/index.html Podvádzal Einstein?] * [http://www.alberteinstein.info/ Oficiálny online Einsteinov archív] – 3 000 dokumentov * [http://reference.allrefer.com/encyclopedia/E/Einstein-1.html Život Alberta Einsteina] * [http://www.albert-einstein.org/ Archív Alberta Einsteina] * [http://www.einstein.caltech.edu/ Projekt Einsteinových prác] * [http://zope.mpiwg-berlin.mpg.de/living_einstein žijúci Einstein na stránkach Planckovho fyzikálneho inštitútu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060114140956/http://zope.mpiwg-berlin.mpg.de/living_einstein |date=2006-01-14 }} * [http://www.aip.org/history/einstein/index.html Einstein na stránkach Amerického fyzikálneho inštitútu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20051125123930/http://www.aip.org/history/einstein/index.html |date=2005-11-25 }} * [http://www.amnh.org/exhibitions/einstein/index.php Einstein v Americkom Múzeu prírodnej histórie] *https://sciencecue.it/ruolo-kurt-godel-vita-albert-einstein/41560/ * [http://gtalumni.org/StayInformed/magazine/sum98/einsrefr.html Einsteinova chladnička] {{Nositelia Nobelovej ceny za fyziku 1901 – 1925}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Einstein, Albert}} [[Kategória:Albert Einstein| ]] [[Kategória:Nemeckí fyzici]] [[Kategória:Švajčiarski fyzici]] [[Kategória:Fyzici USA]] [[Kategória:Teoretickí fyzici]] [[Kategória:Nemeckí filozofi]] [[Kategória:Nemeckí socialisti]] [[Kategória:Filozofi USA]] [[Kategória:Švajčiarski filozofi]] [[Kategória:Fyzici židovského pôvodu]] [[Kategória:Filozofi židovského pôvodu]] [[Kategória:Kozmológovia]] [[Kategória:Agnostici]] [[Kategória:Pacifisti]] [[Kategória:Vegetariáni]] [[Kategória:Socialisti USA]] [[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za fyziku]] [[Kategória:Držitelia Radu Pour le Mérite]] [[Kategória:Držitelia Gold Medal of the Royal Astronomical Society]] [[Kategória:Členovia Nemeckej akadémie prírodných vied Leopoldina]] [[Kategória:Osobnosti na izraelských bankovkách]] [[Kategória:Osobnosti na argentínskych poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na indických poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na izraelských poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na nemeckých poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na portugalských poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na rumunských poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na švajčiarskych poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na talianskych poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na poštových známkach USA]] [[Kategória:Naturalizované osobnosti USA]] [[Kategória:Osobnosti z Ulmu]] [[Kategória:Osobnosti na poľských poštových známkach]]
Direction:
cs
en
ja
sk
ru
→
cs
en
ja
sk
ru
Translate:
wikilink targets
(via interwiki)
template syntax
(via template mappings)
text
(via Google Translate API)
+ wikilink labels (force presence)
+ external link labels
Devel:
Verbosity level:
0
1
2
Show parse tree
Invalidate lookup caches
Contact:
sk:Redaktor:Teslaton
,
en:User:Teslaton